Prínosnou publikáciou k tejto problematike je Rozvoj grafomotoriky pomocou výtvarných aktivít od Renáty Pondelíkovej a kolektívu, ktorá predkladá výtvarné úlohy zamerané na podporu grafomotorických zručností a tiež popisuje diagnostikovanie ich úrovne. Pod vedením pedagóga je v predprimárnom vzdelávaní neoceniteľná práca s pracovnými listami alebo sa zlepšuje všeobecný grafický výraz priamo vo výtvarnom prejave (kresbe, maľbe, modelovaní). Hoci sa pravidelný kontakt dieťaťa s grafomotorickými cvičeniami zdá prirodzený, nemusí to zodpovedať realite.
Dieťa môže dostávať málo podnetov na grafomotorické cvičenia, alebo pri nich nevytrvá, čo môže pri nasledujúcom rozvoji písma priniesť rozsiahle problémy. Konkrétne to môže vyústiť do dysgrafie (problém, alebo neschopnosť písať) a sprevádzať ju môže dysortografia (porucha vnímania tvarov písmen, napríklad ich zamieňanie) alebo dyslexia (porucha čítania). Z toho vyplýva, že dobrá grafomotorická úroveň jedinca v predškolskom veku predurčuje bezproblémové zvládnutie výučby písma.
V materskej škole je takýto rozvoj dostatočne zabezpečený, keďže je priamo zahrnutý v Školskom vzdelávacom programe (ISCED 0) a od 1. septembra 2016 v inovovanom ŠVP. Ak je dieťaťu poskytovaný dostatok podnetov a ak je mu venovaný čas zo strany dospelého, je viac ako pravdepodobné, že obdobie písania zvládne úspešne.